29 sičnia ukrajinśki hazety šukajuť vychid z polityčnoji kryzy v Ukrajini, pyšuť pro vykorystannia donorśkych hrošej, technične onovlennia armiji ta epidemiju hrypu.
Onovlennia armiji
Hazeta “Sehodnia” analizuje čojno schvalenu uriadovu koncepciju reformuvannia oboronno-promyslovoho kompleksu krajiny do 2020 roku, za jakoju na ukrajinśku armiju čekaje masštabne onovlennia.
Vydannia rozpovidaje pro te, jake ozbrojennia onovliať, a takož pro povnistiu novi rozrobky.
Za slovamy zastupnyka ministra oborony Ihoria Pavlovśkoho, potočni potreby v technici j ozbrojenni dlia Zbrojnych syl cilkom zabezpečeni: “Torik bulo prýniato na ozbrojennia sim zrazkiv novoji techniky ukrajinśkoho vyrobnyctva, zokrema bojovi broneavtomobili. Vvažaju, čo v ciomu roci rozpočneťsia serijne vyrobnyctvo tanku ‘Oplot'”.
Za slovamy predstavnyka deržavnoho koncernu “Ukroboronprom” Jurija Pačenka, zminy vidbuduťsia i v aviaciji. U perspektyvi – vyrobnyctvo udarnych bezpilotnykiv, jaki buduť osnačeni raketamy. A oś informaciju pro novi korabli u vijśkovomu vidomstvi poky trymajuť u tajemnyci, zaznačaje hazeta.
Vijśkový ekspert Serhij Zhureć častynu planiv, pro jaki hovoriať vijśkovi, vvažaje nadto ambitnymy i ne zovsim reaĺnymy dlia vykonannia v najblyžčý čas, odnak, za joho slovamy, “napriam dumok u vijśkovych pravyĺný”.
Vydannia zaznačaje, čo poky čo točno nevidomo, jakoho finansuvannia potrebuvatymuť ci proekty.
De vychid z kryzy?
Rozpovidajučy pro te, jak parlament ekstreno uchvalyv, a prezydent Petro Porošenko odrazu ž pidpysav zminy do rehlamentu Verchovnoji Rady, “KP v Ukrayne” prohnozuje “majbutni polityčni potriasinnia”. Jdeťsia pro jmovirni zminy v uriadi i dostrokovi parlamentśki vybory, pojasniuje hazeta, posylajučyś na dumku nenazvanych deputativ.
Dejaki z nych prypuskajuť, čo parlamentśki vybory pryznačať na osiń, a Arsenij Jaceniuk vidzvituje, ale zalyšyťsia na posadi.
Za slovamy politoloha Volodymyra Fesenka, vlada rozhliadaje čotyry scenariji vychodu iz polityčnoji kryzy: “Peršý, i najmenš virohidný, – dostrokovi vybory do Rady, ale vony nikomu ne vyhidni. Druhý virohidný, ale sumnivný – čerez zminy do Konstytuciji posylyty povnovažennia prezydenta, zrobyvšy joho i holovoju uriadu. Tretij – najbiĺš očikuvaný: vidstavka Jaceniuka i nový prem’jer. Ale je problema: a chto zamisť Arsenija Petrovyča? Četvertý, i najbiĺš bažaný, umovyty Arsenija Jaceniuka na pereformatuvannia uriadu, zokrema na pryznačennia peršym vice-prem’jerom liudyny prezydenta”.
Pohodžujeťsia z kolehoju i Kosť Bondarenko, jaký prypuskaje, čo polityčna kryza zalyšatymeťsia u pidvišenomu stani. Vodnočas ekspert ne vykliučaje, čo Petro Porošenko na period uchvalennia novoji Konstytuciji može perejniaty povnovažennia holovy uriadu.
Mižnarodni donory dlia Ukrajiny
Pro te, jak i na čo vytračajuť mižnarodnu donorśku dopomohu Ukrajini, rozpovidaje hazeti “Deń” holova departamentu mižnarodnych proektiv ministerstva ekonomiky Olena Trehub.
Za slovamy čynovnyci, “holovna suť koordynaciji mižnarodnoji dopomohy – zbiĺšyty jiji efektyvnisť dlia Ukrajiny”.
“My stvoryly komunikacijnu modeĺ miž donoramy ta Ukrajinoju, provodymo rehuliarni zustriči na seredniomu rivni… Zaveršujeťsia stvorennia jedynoho portalu mižnarodnoji dopomohy”, – kaže pani Trehub.
Rozpovidajučy pro košty, jaki nadijšly vid donoriv, čynovnycia kaže pro 7 mlrd dol. vid mižnarodnych finansovych orhanizacij, jaki spriamovani na 35 proektiv. “Ce proekty, jaki schoži na proekty techničnoji dopomohy, ale vony biĺš masštabni. Napryklad, reforma ochorony zdorov’ja na 214 mln dol. (proekt Svitovoho banku). če je prohramy biudžetnoji pidtrymky vid JES”, – pojasniuje Olena Trehub.
Vodnočas vona ziznajeťsia, čo “vikno” dlia Ukrajiny v sektori mižnarodnoji dopomohy duže vuźke: “Buv splesk interesu pislia Majdanu, u rezuĺtati ahresiji Rosiji… Donory namahalysia daty maksymaĺnu kiĺkisť hrošej… Cej etap zaraz pišov na spad, ale, na žaĺ, naš departament ne maje na ce nijakoho vplyvu”.
Nebezpečný hryp
“Ukrajina moloda” z’jasovuje, čy pošyrylysia sered ukrajinciv panični nastroji čerez hryp.
Hazeta vidznačaje, čo odnijeju “z najhlobaĺnišych problem v Ukrajini na siohodni je pytannia sezonnoji zachvoriuvanosti na hryp, adže vid počatku epidemiji tiĺky v Kýevi čerez uskladnennia pomerly 18 liudej, z nych 11 – za mynulý tyždeń”. (Naspravdi čyslo pomerlych uže perevyčuje 20. – Red.)
Vydannia pyše, čo porivniano z mynuloju chvyleju epidemiji, jaka zabrala žyttia tiĺky dvoch liudej po vsij krajini, masštaby vražajuť, prote biĺšisť letaĺnych vypadkiv, na dumku specialistiv, je naslidkom nesvoječasnoho zvernennia do likariv.
“Na siohodni majže kožen druhý vidviduvač pytaje pro liky vid hrypu, i, čo najbiĺš problematyčno, biĺšisť iz nych ne zvertalyś do likariv”, – kaže farmacevt kýivśkoji apteky Oksana Hurmač.
Služba monitorynhu VVS