Naskiĺky ryzykovano dlia spivaka povertatysia do svojich najpopuliarnišych piseń? Same ce robyť nyni Tori Amos, jaka vidznačuje 20-riččia soĺnoji kar’jery aĺbomom “Gold Dust” (“Zolotý pyl”).
Tori Amos uvirvalasia na muzyčnu scenu v 1992 roci, oholiujučy dušu u svojich pisniach, jaki v toj čas ne buly schoži ni na čo inše.
V aĺbomi, jaký nazyvavsia “Little Earthquakes” (“Maleńki zemletrusy”), Amos hrala na pianino i spivala pro relihiju, seksuaĺnisť ta seksuaĺne nasyĺstvo – akapella v pisni “Me and a Gun”.
čob vidznačyty dva desiatylittia vid času svojeji sejsmičnoji pojavy, amerykanśka spivačka i avtorka piseń zapysala “Gold Dust” – aĺbom vlasnych pereosmyslenych tvoriv, zihranych za pidtrymky orkestru.
“JA nikoly ne hrala z orkestrom, – kaže Amos. – Usi strunni instrumenty, jaki buly v mojich zapysach, bulo dodano okremo”.
Ta v 2010 roci hollandśký Metropole Orchestra zaprosyv Amos zihraty z nym, pislia čoho j narodylasia ideja zapysaty “Gold Dust”.
Choča dysk ne je zbirkoju najbiĺšych chitiv, do aĺbomu vse ž vchodiať dejaki najpopuliarniši pisni Amos, taki jak “Silent All These Years”, “Winter”, “Precious Things”, a takož noviši kompozyciji, sered jakych “Flavor” ta “Star of Wonder”.
Mynuloho roku Kejt Buš – spivačka, z jakoju Amos často porivniuvaly na počatku jiji kar’jery – stvoryla čoś schože, zapysavšy aĺbom “Director’s Cut”, do jakoho potrapyly perezapysani treky ta remiksy z jiji dyskiv “The Sensual World” ta “The Red Shoes”.
Ale čy spravdi ce choroša ideja dlia spivaka – povertatysia do svojich mynulych zveršeń?
“Dumaju, ce nebezpečno, – ziznajeťsia Amos, – tomu čo jakčo ty zrobyš čoś ne tak, u liudej vynykne vidčuttia, niby tvoja pisnia vtratyla dušu”.
“Mojeju metoju bulo zibraty svoji pisni za 20 rokiv – i neobov’jazkovo ti, jaki liudy znajuť najbiĺše“
Amos, jaka hovoryť pro svoji pisni, nače ce žinky, kaže, čo dejaki z nych “chočuť pryčepurytysia”, a inši curajuťsia “povnoho makijažu”.
“Zavdannia bulo ne v tomu, čob pobačyty, jak radykaĺno ja možu zminyty ci aranžuvannia. Metoju bulo zibraty svoji pisni za 20 rokiv – i neobov’jazkovo ti, jaki liudy znajuť najbiĺše”, – kaže spivačka.
Odna z piseń, jaka ne potrapyla do zbirky, – “Cornflake Girl” z aĺbomu “Under the Pink” 1994 roku.
“Cornflake Girl” mohla b potišyty big-bend, ale ne orkestr, – ziznajeťsia Amos. – Vona stvoriuvalasia i pysalasia ne dlia cioho. Dejaki pisni spravdi liahajuť pid orkestr čerez svoju zvukovu architekturu”.
Ostannij aĺbom Amos, “Night of Hunters” 2011-ho roku, buv svojeridnym povernenniam spivačky do svojich klasyčnych koreniv. Ci pisni, stvoreni na osnovi klasyčnych motyviv, vydav nimećký lejbl Deutsche Grammophon.
Na zapytannia, jak vona charakteryzuje svoji nynišni stosunky z klasyčnoju muzykoju, Amos vidpovila: “U mene z klasyčnoju muzykoju nikoly ne bulo problem. Problemy buly z profesoramy ta vykladačamy, jaki, na moju dumku, absoliutno vidirvani vid počuttiv ta duchu cijeji sfery”.
U mene ce zajnialo kiĺka rokiv, i Deutsche Grammophon obbyvav porohy, dopoky ja znovu ne vidkrylasia”.
Taki kompozytory jak Vahner buly “rok-zirkamy” svojeji epochy, kaže Amos. “Vony po-spravžniomu rozsuvaly meži, vony ne zastriavaly v koliji”, – dodaje spivačka.
“Velyke blahoslovennia”
Tori Amos, dońka protestantśkoho sviačenyka-metodysta, narodylasia v Pivničnij Karolini ta vyrosla v Merilendi, de v p’jatyričnomu vici počala nahravaty na pianino vlasni pisni.
Vona vyhrala stypendiju dlia navčannia v prestyžnij Konservatoriji Pibodi, odnak v 11 rokiv pokynula zaklad i razom z inšymy pidlitkamy počala vystupaty v barach, vidvidujučy jich pid suvorym nahliadom baťka.
Debiutný aĺbom hurtu, jaký výšov u 1988 roci, buv provaĺnym, i Amos vyrišyla buduvaty kar’jeru soĺnoji spivačky. Na počatku 1990-ch zvukozapysuvaĺna kompanija vidpravyla spivačku do Londona, de vona vnesla ostanni štrychy do piseń, čo vvijšly do “Little Earthquakes”.
Amos sumnivajeťsia, čo v 2012 roci “Little Earthquakes” mih by zrušyty z miscia čerez svoju “skladnu temu”.
“Teper najbiĺši lejbly trochy oberežniše pidchodiať do pidpysań uhod z vykonavciamy, tomu čo hrošej istotno pomenšalo”, – kaže vona.
Naviť na počatku 1990-ch “žinka, jaka hraje na pianino i spivaje pro počuttia ta jakuś “pečaĺku”, ne vyklykala osoblyvoho komercijnoho interesu, zhaduje spivačka.
“Vono ne bulo komercijnym ni raniše, ni siohodni, ale liudy vidkrylysia cym pisniam, i ce moje velyke blahoslovennia, – kaže Amos. – V toj čas radiostanciji skazaly b: “Divčyna za pianino”? Ni. Syntezatory – klas, ale pianino – v žodni vorota”.